Aspoň jeden deň,
byť v tvojom tele...
Si sám sebe otrokom?
Väzňom?
Si ako v cele...?
Aspoň jeden deň,
počúvať, čo bys riekol...
a nechať sa tebou „viesť."
Možno tú „škrupinu"
by si zvliekol.
(a možno sám by som si ju obliekol?)
Aspoň jeden deň,
ťa bezstarostne objať,
hľadieť si do očí...
Len JEDEN deň!
Nemôžeš? Nechceš?
Aspoň jeden deň,
nech môžem ti riecť,
že lásky k tebe sa nedá zriecť!
Aspoň jeden deň,
no bude tak i bez neho!
Nájdeme si most, cestičku...
Zatvoríme ústa, oči
a necháme priestor srdiečku...