Miroslava Klimková
Svedomie
Svieti sa v obloku.
Súčasná doba je charakteristická mnohými pokrokmi v rôznych oblastiach, nevynímajúc ani oblasť špeciálnej pedagogiky. Ešte pred pár rokmi sme u nás, na Slovensku, o autizme počuli len veľmi málo, dnes už môžeme pozorovať veľký krok vpred. Dôležitým prínosom bola samotná diagnostika a teoretické pochopenie autizmu, pribúda množstvo literatúry zaoberajúce sa rôznymi terapiami, metódami, životnými skúsenosťami a pod. Aj napriek tomu, je nesmierne náročné nájsť pochopenie u intaktných ľudí, ktorí zvláštne a neprirodzené správanie detí s autizmom pripisujú zlej výchove rodičov.
...deje sa to vždy...hmm, áno, myslím, že takmer vždy! Zakaždým, keď sa blíži niečo veľkolepé, niečo čarovné - predchádza tomu veľká búrka. Ba povedala by som, že tie búrky sa dejú až príliš často, skôr, stávajú sa akousi dennou rutinou... Je to preto, aby sme sa mohli viac tešiť na „ostrov", ku ktorému smerujeme... ?
Je toho veľa, čo by som chcela vypovedať. No, mám obavu, že nebudú mi stačiť slová na vyslovenie všetkého, čo v sebe nosím. Verím však, že to, čo dostanem zo seba von, bude aspoň čiastočne pochopené, aj keď nemožno predpokladať, že človek dokáže úplne chápať toho druhého, keďže každý má svoje vlastné, osobité prežívanie, čo nie je na škodu, aspoň môžeme sa vzájomne obohatiť a žasnúť nad „ponukou" svojich blížnych :))
„...ništ nemajut, ja holodny, ...; ...tak, tak šukal v šitkych, hroši nemajut," zaznelo z vedľajšieho sedadla do telefónu. Slová mladíka, ktorý so sebou niesol veľké množstvo batožiny. Neviem odkiaľ šiel, ani cieľ jeho cesty, ale jazyk mi bol známy. Veď na Ukrajinu chodím už štvrtý rok a čo-to sa už na človeka nalepí, aby porozumel, že tohto Ukrajinca trápi hlad. Bolo mi tak všelijako. Vlak uháňal...
Každý človek má v sebe sklony k agresivite, len niekto sa vie ovládať a iný to v sebe ešte kvalitne pestuje. Podľa môjho názoru sa už v dnešnej dobe takéto vystupovanie u mnohých ľudských jedincov pokladá za bežnú súčasť prejavu. Prekvapuje vás teda ešte, ak vám malé dieťa vynadá, či terorizuje svojich slabších rovesníkov??
„Ešte budú Lipovce a za nimi je Lačnov..." povedalo chlapča a ďalej sa sústredilo na cestu, upierajúc pritom zrak na informačné tabule, aby si potvrdilo správnosť svojho tvrdenia. V žiariacich očkách sa dalo vyčítať napätie spojené s nadchádzajúcim prekvapením z prežitia niečoho nového, očakávanie vyvolané nádejou na to, že bude tento nový zážitok príjemný, radosť zo samotného diania podujatia i neistota viažuca v sebe obavy z čohosi nejasného, nepredvídateľného...